Západná Austrália je pre svoje jedinečné podnebie najlepším únikom z premenlivého počasia Európy, najmä ak máte radi dlhé teplé leto a krátku zimu.

Hlavné mesto, Perth bol zároveň aj prvým miestom, ktoré sme príchodom do Austrálie videli.
Jeho relatívna izolácia a priateľsko-rodinná atmosféra z neho urobila vskutku atypické veľkomesto.

Neďaleko na juh od neho stojí rovnako známy Fremantle. Nájdete v ňom najstaršiu stavbu v WA, Round house, vybudovanú v roku 1831 ako prechodné väzenie pre Aboriginálcov, ktorých potom prevážali do väznice na ostrov Rottnest.

Starú väznicu vo Fremantle postavili privezení odsúdenci v 50-tych rokoch 19.storočia a až do roku 1991 spĺňala svoj účel. Od roku 1992 slúži už len ako turistická atrakcia.
Fremantle sa rokmi stal obľúbeným umeleckým centrom. Nenechajte si ujsť povestný Fish Market, otvorený cez víkend a nezabudnite zájsť aj do jeho prístavu, kde sa stále niečo deje.

Ak ste letovali výlučne na európskych plážach, kde ste si na nej kupovali miesto, pripravte sa na zmenu.
V Austrálii sú pláže voľné a tiahnu sa stovky kilometrov. Je len na vás, či zostanete blízko reštaurácie alebo si prestriete uterák na samote.
V WA sme najradšej chodili na pláž Cottesloe. Boli tam aj trávnaté terasy, takže ak bolo veterno, nemuseli sme sa trápiť na piesku. A potom, ak sme sa chceli zabaviť alebo posedieť pri rybích špecialitách na pláži, Cotteslo bolo na to ako stvorené.

Blankytno-modré zálivy obklopujú ostrov Rottnest, ktorý je najzápadnejšou časťou WA. Ak by vám nestačilo celodenné plávanie, môžete si prenajať bycikel alebo zobrať korčule a prebehnúť sa po ostrove. V lete je to však riadna fuška, lebo teplo je tam parádne.
Rottnest dostal meno zo slov "rat nest", po jeho obhliadke Holanským cestovateľom, ktorý sa domnieval, že tam našiel kolónie extrémne veľkých podkanov. V skutočnosti sú to quokky, druhy malých kengúr wallaby, hojne rozšírené v WA.

Približne 75km na juhozápad od Perth sa nachádza mestečko Mandurah. Nesie Aboriginálske meno, ktoré znamená "miesto na stretávanie". A platí to aj geograficky. Môžete si prenajať loďku a previesť sa po sútokoch riek a mora, kde často plávu delfíny alebo okolo viliek, postavených na vode.

Juhovýchodne od Perth, asi po pol hodine jazdy autom prídete do národného parku Cohunu. Veľkú starostlivosť tam venujú koalám, ich chovu a ochrane, lebo vplyvom podnebných zmien ich stále ubúda. Dokonca si jednu môžete aj poťažkať v rukách a vyfotografovať sa s ňou.

Nás zaujalo aj niečo iné. Vstupom do parku, keď sme dostali pohárik zrna na kŕmenie, sme sa ocitli medzi voľne pohybujúcimi zvieratami. Najprv sme si mysleli, že sme omylom vkročili niekde, kde sme nemali, keď sa oproti nám rozbehol párik emu.

Ako prebehol tesne okolo nás, obďaleč sme si všimli veľkých orlov, sediacich na kameňoch a prestalo nám byť všetko jedno. Pomaly sme sa k nim približovali. Z nápisu na nízkej ohrade okolo nich sme vyčítali, že orly majú zastrihnuté krídla a lietať vedia len na malú vzdialenosť. S ľútosťou nad tým, ako sa len orol môže cítiť v podstate bez krídel, sme prešli okolo nich a podišli bližšie ku klokanom, ktorým naše zrno veľmi chutilo.

Jednou z najväčších prírodných atrakcií juhu WA je Valley of the Giants v národnom parku Walpole-Nornalup. Údolie obrov tvorí 18km lesa, pokrytého eukalyptovými stromami, z ktorých niektoré dosahujú výšku 60 metrov a obvod kmeňa až neuveriteľných 16 metrov.

Výnimočné na tejto prehliadke je, že na stromové giganty sa pozeráte zblízka vďaka oceľovej konštrukcii v podobe mosta s vysokými rampami po stranách kvôli bezpečnosti, pevne pripevnenej na oceľové stožiare. Jej najvyšší bod stojí vo výške 40 metrov nad zemou.
Dôvodom pre toto nezvyčajné riešenie bola ochrana prastarých stromov pred ich úplným zničením, vplyvom veľkého počtu návšteníkov v oblasti a áut, ktoré utláčali pôdu okolo ich koreňov.

Južnú WA nemôžete opustiť, ak si nepôjdete pozrieť Wave Rock pri mestečku Hyden. Je to veľká kamenná surfistická vlna, symbol austrálskeho najpopulárnejšieho vodného športu, ktorá sa vyformovala do svojej podoby vplyvom vetra a vodnej erózie počas 60 miliónov rokov. Niektoré kryštáliky v nej sa datujú na 2700 miliónov rokov. Žulová vlna sa tiahne 15 metrov do výšky a 110 metrov do dĺžky.

Súčasťou Wave Rock Reserve sú jaskyne Hippo' Yawn a Mulka. Aboriginálci boli ich prvými osídlencami. Názov jaskyne Mulka sa spája s legendou o mladom Aboriginálcovi, ktorý sa kedysi v nej ukrýval. Narodil sa rodičom, ktorých spoločný zväzok bol podľa ich zákonov neprípustný.
Mulka bol urastený ale škuľavý, preto sa nestal úspešným lovcom. Neschopný sa uživiť, začal napádať deti. Ukrýval sa v jaskyni, kde sa dodnes zachovali otlačky jeho rúk, väčších ako u muža priemerného vzrastu.
Jeho matka odhalila strašné činy, čo páchal. Mulka si uvedomil, čo by prezradenie preňho znamenalo, a napadol aj ju. Za jeho kruté správanie bol potrestaný najvyšším trestom. Jeho telo rituálne nepochovali, ale nechali ležať v buši termitom ako varovanie pre tých, čo porušia zákon.

Našou vôbec prvou väčšou cestou v Austrálii bol výlet na sever do Monkey Mia.
Keďže sme takmer celý život prežili v mestách, pobyt viac-menej len v prírode, niekedy doslova uprostred ničoho, bol pre nás mimoriadne silným zážitkom.
Návrat po týždni do Perth nám pripadal ako do uponáhľaného mraveniska, ktoré je tak zabraté do svojej činnosti, že už mnohokrát ani nevie, či je potrebná. Na druhej strane sme boli vďační za to, že človek má schopnosť prírodu pozorovať a poznávať.

Najprv sme sa zastavili v národnom parku Nambung. Uprostred sa rozprestiera Pinnacles Desert, kde kusy vápenca vytŕčajú z nažlto sfarbeného piesku. Hneď pri prvom pohľade na ne si lámete hlavu nad tým, odkiaľ sa tam tie čudné a zároveň zaujímavé tvary vzali?

Proces sa začal na brehu, keď more vyplavilo mušle, ktoré sa postupom času, rozdrvené na prášok spolu s pieskom, vetrom šírili smerom do vnútra pevniny ako pohyblivé duny. V zime kropené dažďom, v lete stvrdnuté na pevný vápenec, nazývaný tamala. Tam, kde sa na ňom usadila vegetácia, spevnila jeho povrch a na niektorých miestach ho narušila. Do škár sa dostala voda a podmyla nižšie menej pevné časti. Nakoniec zostali len najpevnejšie kusy.

Toto trvalo tisíce rokov, ale Pinnacles nadobudli terajšiu podobu len za posledných pár storočí. Časom budú opäť súvisle zahalené pieskom a celý proces sa bude znova opakovať a vytvorí nové nevšedné tvary.

Na pobreží neďaleko Pinnacles je miesto, označené ako Kangaroo Point pre rozšírený výskyt kengúr. Pri západe slnka sme ich tam naozaj narátali veľa.

Najväčším mestom centrálnej WA je Geralton. Prešiel typickým vývojom ako väčšina austrálskych miest. Pôvodné Aboriginálske komunity buď úplne zanikli príchodom prisťahovalcov alebo boli nútené odísť. Mesto narástlo najmä v 90-tych rokoch 19.storočia, keď sa na rieke Murchison, pretekajúcej cez národný park Kalbarri, našlo zlato.

Začiatkom 20. storočia do Austrálie prišlo veľa kresťanských misionárov, na podnet ktorých boli postavené kostoly. V Geraldtone, St. Francis Xavier Cathedral je doteraz mestskou dominantou.
Na pamiatku posádky lode HMAS, ktorá celá zahynula útokom nemeckého Kormorána počas 2. svetovej vojny, bol postavený neobyčajný altánok s kopulou vykladanou holubicami.

Pokračovaním smerom na sever sme sa dostali do národného parku Kalbarri. Dorazili sme tam na poludnie, kedy na oblohe nebolo ani mráčika, a my sme tak mali veľmi dobrý výhľad až dole do doliny, ktorou preteká rieka Murchison uprostred načervenalých pieskovcových brál, ktoré sa na pobreží prudko zvažujú do mora.
Nájdete tam prírodné unikáty ako Nature's Window alebo termitiská nadľudskej veľkosti, ktoré si určite nenechajte ujsť.

Najväčší zážitok nás ale len čakal. Navečer sme prišli do mestečka Denham, posledným v Shark zálive, v ktorom kedysi stroskotalo nemálo lodí. Celá oblasť, Shark Bay Marine Park, je jednou z najvzácnejších chránených prírodných rezervácii na svete.

Hneď zrána sme zamierili na Hamelin Pool. Je to plytčina v zálive, kde žijú mikroorganizmy, ktoré predstavujú nastaršiu podobu života na zemi.
Pred 10-tisíc rokmi Hamelin Pool neexistoval, lebo hladina mora bola nízko a na jeho území bola súš. More pred 6-tisíc rokmi začalo stúpať a oblasť Hamelin sa zaplnila vodou, v ktorej sa usadila morská tráva.

Keď sa more zdvihlo na dvojnásobok, tráva zarástla plytčinu a nedovolila prietok vode do oceánu a späť. Takmer stojatá voda jazera sa vyparovaním znižovala a stávala slanšou. Morská tráva preto odumrela a keď more znova kleslo, ujala sa tam veľká kolónia stromatolitov.

Na pohľad vyzerajú ako veľké kamene, ktoré sčasti trčia nad hladinou vody. Keďže voda jazera je dvakrát tak slaná ako normálna morská voda, iné organizmy ako stromatolity tam nežijú. Meter štvorcový týchto živých skamenelín predstavuje 3000 miliónov mikroorganizmov, ktoré nám sprítomňujú život pred 3500 miliónmi rokmi.

Shark Bay pokrýva 12 druhov morskej trávy, čo je najväčší počet zaznamenaný vôbec. Sea grass výrazne ovplyvnila vývoj celého miestneho morského ekosystému.

Z Eagle Bluff môžete voľným okom sledovať dugongy, korytnačky, delfíny, žraloky, či veľryby ako nerušene plávu zálivom, vďaka jeho relatívnej izolovanosti na mape. Dych vám vyrazí Shell Beach, celá posypaná mušľami.

Na Shell Beach v Shark Bay sme prvýkrát dorazili v noci. Bol spln a mesiac dokonale osvetlil pláž, vytvorenú z malých bielych mušlí. Na blízku nebolo žiadne ubytovanie, reštaurácia alebo stánok, hoci aj zatvorený, nič a nikoho. Len voda ožiarená mesiacom. Mušličky sa vtedy blyšťali ako perly. Nemohli sme uveriť vlastným očiam.
Sedeli sme tam so zatajeným dychom akoby sme pristáli na inej planéte alebo prišli na koniec sveta.

A pobrežie Monkey Mia, ktoré je súčasťou morského parku, pravidelne navštevujú divé delfíny, ktoré môžete vidieť na brehu v bezprostrednej blízkosti.

Vstup do mnohých národných parkov v WA je voľný. Sprievodné mapy si môžete zakúpiť v mestách alebo prezrieť priamo na tabuliach v parkoch. WA poskytuje cestovanie takmer panenskou prírodou, preto sprístupnenie čo najviac informácii o týchto lokalitách a ich nevyčísliteľnej hodnote je účelom tejto webovej stránky.
Ak ste nenašli odpovede, ktoré hľadáte, napíšte mi na: erika@cestypoaustralii.sk

Kedy sa vydať na cestu?
WA leží v 2 pásmach:
A. Subtropickom: pod obratníkom kozorožca
(Od Shark Bay po Eucla)
Perth a juh WA má dlhé suché a horúce leto (Nov-Máj) a studenú daždivú zimu (Júl-Sept)
Oblasť Shark Bay a národný park Kalbarri majú dlhé horúce leto a miernu zimu (23°C, Jún-Sept), kedy je aj najlepšie vycestovať do týchto končín
B. Tropickom: nad obratníkom kozorožca
(Exmouth to Kimberly)

Tropická prímorská časť WA sa delí na obdobie:
1. Sucha (Dry season): Apríl-Sept (21°C/33°C)
2. Prechodu (Build-up): Okt-Nov (24°C/37°C)
3. Dažďov (Wet season): Dec-Marec (24°C/34°C)
Púštne oblasti (severo-východ, stred a juho-východ WA) sú veľmi suché. WA je zo všetkých austrálskych štátov najsuchšia. (<200mm zrážok priemerne na rok)

Do Shark Bay sme sa dostali na začiatku marca. Vtedy prišli do WA heat waves (veľké horúčavy). Teplota sa cez deň pohybovala okolo 40°C v tieni. Bolo to pre nás fyzicky náročné, lebo zatiaľ čo v Queensland alebo Northern Territory bolo extrémne teplo a zároveň aj veľmi vlhko; v WA bolo úplne sucho, a to sa na našom stave podpisovalo výraznejšie. Neboli sme napr. zvyknutí piť tak veľa tekutín na deň, a preto nie raz sa stalo, že sme odpadli od dehydratácie, hoci sme necítili potrebu ich dopĺňať.

Najviac nás to zasiahlo v národnom parku Kalbarri. Vystúpili sme z auta a oblievali sa fľašami vody, po ktorej v priebehu pár minút nebolo ani stopy.
A čo bolo najhoršie, našli si nás muchy. Nie pár, ale množstvo. Poviete si, čo tam po muchách; tieto boli špeciálne. Zostali sedieť na vás aj keď ste na nich mávali rukou. A chytať ich nemalo zmysel, lebo ich priletelo ešte viac.

Naša obhiadka a fotografovanie fungovalo za pochodu. Len nie zastať. Fotili sme sa tak, že sme okolo seba mávali minútu rukami a zhadzovali muchy zo seba, nastavili foťák a potom zastali vyslovene na sekundu. Takže na všetkých osobných fotkách z Kalbarri sme akoby mávali na rozlúčku.

Miesta v Shark Bay, ktoré sú vlastne na vode, sme si užili najviac, lebo aj pri vysokých teplotách sme boli neustále pri vode, takže tam bolo vlhkejšie.
Samozrejme sme toho veľa nenaplávali; nie nadarmo sa oblasť volá Shark Bay. Na čo si dávajte pozor, je plávanie v Hamelin Pool. Respektíve ovlažovanie. Voda je dvakrát tak slaná ako inde a pri horúčave vás bude štípať a svrbieť celé telo a nemáte sa kde opláchnuť. Jedine ak použijete svoju pitnú vodu.

Čo si zobrať so sebou?
V prvom rade tzv. tropický repelent a lekárničku. Inak športové a najmä pohodlné veci. Letné aj zimné. Nemusíte si brať veľa. WA nie je na rozdiel od Qld alebo NT turisticky veľmi rozvinutá, čo v tomto prípade nebola nevýhoda.
Plavky, opaľovací krém 30+, šľapky alebo tenisky, slnečné okuliare a ochrana na hlavu sú úplnou samozrejmosťou.
Ak by ste radi strávili viac času v národných parkoch, napríklad v Kalbarri, zoberte si aj turistickú obuv.

Ubytovanie:
Vzhľadom na to, že v WA je v lete skutočne veľmi teplo a sucho, o stanovaní sme ani len neuvažovali.
Ubytovaní sme boli v Blue Dolphin Caravan Park & Holiday Village a odtiaľ podnikali výlety.
Wave Rock Resort & Caravan park: A$43-A$128

Doprava:
Celú trasu od Perth až po Monkey Mia sme prešli osobným autom (2WD). Cesta je pomerne krátka, 1000km s možnými záchazkami do okolitých mestečiek.

Jedna vec, ktorú sme si najprv vôbec neuvedomili a potom nám veľmi chýbala, bola hudba alebo hovorené slovo v aute. V WA jazdíte takmer stále v buši, ak nezájdete do miest. Takže nič nechytáte, len sem-tam lokálne informácie. Vtedy sme v aute nemali CD a nahraté kazety nás ani nenapadlo zobrať so sebou. Chýbalo nám to najmä, keď sme boli unavení a pred sebou sme mali ešte kilometre k najbližšiemu mestu.

Orientačný Denný Rozpočet na Osobu pri cestovaní po WA:
Strava: priemerne A$25/os./deň
Ak sa však chystáte robiť len víkendové výlety na 2-3 dni, radšej počítajte s väčšími výdavkami. Vaše telo sa ešte nestihne prispôsobiť novému rytmu, tak za každú námahu si vypýta trochu viac ako obyčajne.
Na viac ako na 1 deň si jedlo nekupujte; jednak je tam tak teplo, že takmer všetko sa vám buď pokazí alebo splesnivie; a potom každý výlet, ak pôjdete v lete, je vyčerpávajúci a námahou sa vám aj rýchlo menia chute.

Benzín:
Cesta na Shark Bay nie je finančne tak zaťažujúca, vzhľadom na jej vzdialenosť od Perth. Cena benzínu sa zvyšuje na miestach, kde si musia vyrábať sami elektrinu. Cena za liter benzínu v mestách sa pohybuje nad dolár (okolo A$1.40/l), cena benzínu mimo miest sa vie vyšplhať na A$1.54/l a viac

Platené vstupy do parkov, obhliadky a ceny:
Perth ZOO, Perth Aquárium
Stará väznica vo Fremantle: neplatíte za vstup
Round House v Fremantle: A$2
Cesta loďou (ferry) na ostrov Rottnest
Rottnest Air taxík z Perth: premáva na žiadosť
Cohunu Koala Park

Za vstupy na Shark Bay, Monkey Mia, Hamelin pool alebo do národného parku Kalbarri neplatíte.

Život v Perth:
Ak prídete v lete, žiari farbami. V porovnaní s ním sa vám naše ulice mesta budú zdať šedé a pochmúrne. Jasné farby akoby vplývali aj na náladu ľudí. Pôsobia veľmi srdečne a tak sa aj správajú. Nie je vôbec čudné, že vás niekto cudzí pozdraví na ulici, opýta sa vás, ako sa máte a s úsmevom vám zaželá pekný deň.
Najprv sa nám to zdalo čudné, až priam neúprimné, ale po čase sme zistili, že je to ovplyvnené ich životným štýlom.
Perth sa preto odlišuje aj od ostatných austrálskych hlavných miest. Melbourne a Sydney sú rušné veľkomestá, podriadené pravidlám biznisu. V Perth je dôraz na kvalitu života. Životné náklady sú podstatne nižšie oproti východo-pobrežným susedom. Suma, ktorou v Perth pokryjete na týždeň váš nájom, jedlo, potreby do domácnosti, výdaje na cestovanie a telefón v Sydney vyplatíte len za nájom. Na druhej strane šanca nájdenia si práce v Sydney je neporovnateľne vyššia ako v Perth.

Zážitky z ciest po WA:
Ceny za stravu, benzín a nocľah počas cestovania po WA sú približne vyrovnané s ostatnou časťou kontinentu.
Rozdiel sme cítili v celkovej atmosfére. WA nie je ešte tak turisticky zaťažená, takže sa vám neraz môže stať, že aj celý deň nestretnete nikoho na cestách.

Bola horúčava, keď sme dorazili na Eagle Bluff a rozmýšlali, že si zapláveme smerom k náprotivnému ostrovu. Ako sme sedeli na kopci a meditovali o tom, všimli sme si vo vode korytnačku. O chviľu ďalšiu. Potom žraloky. A nakoniec niečo obrovské, čo plávalo ako tmavý fľak pod hladinou. Dugongy. Tešili sme sa ako malé deti, lebo tento druh zvierat sme na vlastné oči predtým ešte nevideli.
Podobný pocit nás sprevádzal v Monkey Mia, keď divé delfíny nám na brehu takmer ležali pri nohách. Dostali sme inštrukcie sa ich nedotýkať, aby sa nebáli. Ani sa ich nedotýkajte! Ich koža je veľmi drapľavá, hoci na pohľad vyzerá celkom hladko.