Ak sa v Európe hovorí, že všetky cesty vedú do Ríma, v Austrálii vedú do Sydney. A tam aj vyústilo naše austrálske cestovanie. Je to krásavica, ktorá sa pre svoju výnimočnú atmosféru stala jedným z najnavštevovanejších miest na svete.

Do štátu New South Wales sme prvýkrát vstúpili na ceste z Perth do Sydney. Prišli sme zdola do Snowy Mountains. Horský masív začína už vo Victorii, kde sa nazýva Alpami a svojou vyššou časťou pokračuje v NSW, ktorú volajú Snežné Hory. Územie Snežných hôr patrí do národného parku Kosciuszko. Vstupnými mestami zo západu je Tumut a z východu Cooma.

Tumut, pôvodne tisícročia obývaný Aboriginálcami, vyrástol na mesto počas 'zlatej horúčky' v 60-tych rokoch 19.storočia. Prechádzali ním zlatokopovia do neďalekého horského mesta Kiandra, ktoré leží vo výške 1450 m nad morom. Pre veľmi studené podnebie je až na pár pamätníkov zlatej doby ľudoprázdne. Tumut sa dnes spája s ťažbou dreva a najväčším vodným projektom austrálskej histórie.

Nedostatok pitnej vody bol odvekým problémom pre prisťahovalcov a po druhej svetovej vojne, keď do Austrálie začalo prichádzať čoraz viac ľudí, sa už nemohol ďalej odkladať. Západné územie NSW, nemalé časti Južnej Austrálie a Victorie, ktoré sa javili dobrými poľnohospodárskymi regiónmi, nemali vodu. Rieka Murray, ktorá prechádza ich veľkou časťou s prítokom rieky Darling, nesúcej vodu až z Queensland, v lete vyschýnala. Zato rieka Snowy, vychádzajúca zo Snežných hôr sa každoročne vylievala z koryta, keď sa topil sneh z kopcov a valiacu vodu odnášala východne dole do Tazmánskeho mora. Plán bol nejako presmerovať roztopenú vodu z hôr na západ, kde bola tak potrebná.

Dlho sa špekulovalo, hodnotilo a vymýšlalo, ako to urobiť a výsledkom je najkomplexnejšia inžinierska stavba na svete, Hydro Electric Scheme, považovaná za div modernej doby. Zachytáva vodu z 12 riek a 71 potokov a nesie ju smerom na západ do už teraz úrodnejších oblastí na zavlažovanie, pričom produkuje až 70% všetkej energie, potrebnej vo východo-austrálskom vnútrozemí.
Projekt nielenže vrátil život do inak zanikajúcich oblastí, ale podporil rast fauny a flóry, ktorú vedci predtým označili za vyhynutú. Sami sme boli prekvapení krásou okolitej prírody. viac

Medzi Tumutom a Kiandrou sa nachádzajú jaskyne Yarrangobilly, ktoré sú ozdobou národného parku Kosciuszko. Ak si hovoríte, že ste už videli veľa jaskýň, tieto skutočne stoja za návštevu. Rozprestierajú sa v 12-kilometrovom vápenci, ktorého hrúbka presahuje 1,5km. Okolie pôvodne obývali Aboriginálci, ale samotné jaskyne boli pre nich príliš chladné a vlhké.

Glory Hole bola prvá, ktorú Európania objavili v roku 1834. Celkovo je ich tam asi 60, ale iba 4 sú prístupné verejnosti. Najzaujímavejšou pre nás bola rozmerovo malá, 73 metrov do dĺžky, nevšedne dekorovaná, Jillabenan-ská jaskyňa, ktorej vznik sa odhaduje na 2 milióny rokov. Jej stalagnáty majú výbežky, ktoré smerujú na všetky strany a točia sa pod rôznym uhlom, čím vyzerajú ako zasnežené.

Dolina Yarrangobillských jaskýň má aj termálny prameň so stálou teplotou 27°C, do ktorého sme bez váhania skočili. Prebudovaný na 20-metrový bazén s hĺbkou 2,5m je hotovým balzamom uprostred panenskej prírody v akomkoľvek ročnom období.

Na ceste po Snowy Mountains Highway sme pred Coomou odbočili na Berridale, ktorého cesta nás doviezla k ďalšej priehrade vodného projektu, Jindabyne, ktorá je vstupnou bránou do tzv. alpínskej oblasti národného parku Kosciuszko, kedy sa všetko zvýšilo a nadobudlo horský charakter.

Cieľom našej návštevy bol vrchol Mt Kosciuszko, ktorý leží vo výške 2228m. Sú dve možnosti, ako sa naň dostať. Jedna vedie cez kotol, Charlotte Pass, ktorý je najvyššie položeným austrálskym lyžiarskym strediskom, vo výške 1760m, kde bola nameraná aj historicky najnižšia teplota v Austrálii, - 23°C. Cesta starostlivo upraveným chodníkom má 8km. Uvidíte hornú časť rieky Snowy, ktorá v lete naberá vodu z topiaceho sa snehu na vrcholoch, chatu Seaman, ktorá je prístreškom pre lyžiarov a turistov v prípade nepriaznivého počasia a tesne pod vrcholom sa nachádza pleso Albina, ktoré je neoddeliteľnou krásou Snežných hôr.

Ešte v decembri, kedy je leto už v plnom prúde, sú na a pod vrcholmi veľké jazyky snehu. Málokedy nie je veterno. Váš výstup však bude odmenený aj keby sa zatiahlo a pršalo, lebo len v tých šírkach rastú eukalyptové stromy, nazývané snow gums, ktoré sú doslova rozprávkové. V lete je cesta hore príjemnou hodinovou prechádzkou s miernym stúpaním, v zime je skutočnou výzvou pre zdatnejších horalov a lyžiarov.

Druhá trasa na najvyšší vrch Austrálie vedie z lyžiarskej dedinky Thredbo, kde sa sedačkou môžete vyviesť na náhornú plošinu a odtiaľ prejsť po alpínskej planine, ktorá je od januára do marca posiata sedmokráskami, fialovými a modrými lúčnymi kvetmi všakovakých tvarov, až na skalnatý vrchol. Obe cesty sú zadosťučinením a samozrejme ich môžete kombinovať, takže sa nemusíte vracať tou istou.

Zo Charlotte Pass máte možnosť aj väčšej túry, ktorá vedie na vrchol Kosciuzska a volá sa Main Range Walk. Main Range je názov pre 4 najvyššie vrchy Snežných hôr: Mt Kosciuszko a o niečo nižšie: Mt Townsend, Mt Carruthers a Mt Twynam. Trasa je dlhá 12km, čo s pripočítaním cesty späť nie je málo. Jedlo a pitie si musíte zobrať so sebou, lebo možnosť kúpiť si po ceste nemáte. Čo však uvidíte, nebudete ľutovať. Azúrovo-modré pleso Blue Lake, vyššie, plesá Club, Cootapatamba a Albina. Veľmi zaujímavým je pohľad smerom k Mt Twynam na vrch Sentinel s útesovými zrázmi, Watsons Crags, ktoré kontrastujú s prevažne oblými chrbátmi ostatných kopcov.

Celkom iný pohľad na Main Range ako zo Charlotte Pass sa vám naskytne z Olsen's lookout, ktorý neleží tak vysoko ako Charlotte Pass, takže výška Main Range sa viac ukáže. Malebnými sú prechádzky a túry z horskej dedinky Thredbo, ktorými sme náš pobyt v národnom parku Kosciuszko ukončili a vydali sa hore na severo-východ.

Napoludnie sme dorazili do Sydney, plní očakávaní. Previezli sme sa po moste Harbour Bridge s výhľadom na Opera House, ktoré sú dnes svetoznámymi austrálskymi ikonami. Sydney sa nám rýchlo zapáčila. Posadená na zálivoch, takmer celý rok slnečná, rozložená skôr do šírky ako do výšky, exotická s krátkou ale korenistou históriou.

Loď britského námorníka Jamesa Cooka pristála v roku 1770 na východnom pobreží, v zálive Botany, do vtedy aboriginálskej osady a tam založil prvú európsku kolóniu na austrálskej pôde. V roku 1787 pod vedením kapitána Arthura Phillipa sa kolónia presunula na sever do hlavného prístavu. Prví Európania neboli nejakí dobrodruhovia, ale britskí trestanci, ktorých vláda poslala čo najďalej z krajiny. A to jej aj vyšlo.

Mesto začalo rásť ako z vody a v roku 1851 prilákalo nadšencov zlata, ktorí sem prišli hľadať svoje šťastie. Prví slobodní občania spolu s trestancami postavili mesto vlastnoručne od základov, ktorých časti sa zachovali v dnešnom modernom centre. Rozbroje bielych prisťahovalcov s pôvodnými aboriginálskymi kmeňmi, ktoré obývali prístav ďaleko pred ich príchodom, sa začali hneď na začiatku a ako sa mesto rozrastalo, bieli vytlačili aboriginálcov do predmestí.

Dráma tam však nekončila. Na začiatku 20. storočia vláda nariadila umiestniť aboriginálske deti na výchovu k prisťahovalcom, aby údajne dostali vzdelanie, ktoré potrebujú, pričom im nedovolila hovoriť v rodnej reči a stretávať sa s rodinou. V 60-tych rokoch uznala svoju chybu a začala cestu, ktorá je pokusom nahradiť Aboriginálcom, čo stratili. Veď koniec koncov boli to oni, ktorí tu boli skôr ako Európania. Táto nová vízia mala obrovský dopad na život v Sydney, lebo otvorila bránu národom z celého sveta. A to je tu veľmi cítiť. Nie ste stratení v cudzom meste. Práve naopak. Nikto na vás nepozerá ako na zahraničných, lebo v podstate je to len nedávno, keď nimi boli až na Aboriginálcov všetci. Zo Sydney sa stalo skutočne kozmopolitné veľkomesto.

Nech ste ubytovaní kdekoľvek, do centra sa dostanete veľmi ľahko. Vlakom, autobusom alebo pešo. Ako my. Za dobrých 15 minút sme v historickej časti Sydney po Harbour Bridge, ktorá sa volá Rocks. Je tam sústredených najviac historických budov z 19. storočia spolu s najstaršou v Sydney vôbec, Cadman's Cottage z roku 1816, ktorá slúžila na lodnú administratívu. Aj miestny bar Fortune of War, postavený v roku 1828, patrí k najstarším. Typický, ešte koloniálny štýl, majú hotely, múzeá a obytné domy, ktoré spoznáte aj podľa toho, že majú mená ako jeden z pozostatkov doby.

Z Rocks po hlavnej George street sa dostanete do moderného centra, ktorý má historický základ. Je ním St Andrew's Anglican Cathedral a skvostná Queen Victoria building (QVB), postavená v roku 1898 na spôsob byzantských palácov, akými boli masívne štvorcové stavby s viacerými poschodiami, navrchu spojené oblúkmi do arkád s veľkými oknami, vykladanými mozaikami.
V 60-tych rokoch ich mali nahradiť mrakodrapy, ale vlna protestov ľudí, na ktoré miestni doteraz spomínajú ako na neopakovateľné, ich zastavila. Že vraj tisíce ľudí sedelo okolo nich v deň, keď mali byť zničené, čo aj rozhodlo o ich budúcnosti. Dnes je QVB jedným z najkrajších obchodných centier, aké sme kedy videli.

Odtiaľ je len na skok do Darling Harbour, prístavu, kde ešte v roku 1980 doslova nič nebolo. Môžete sa tam odviezť vyhliadkovým metrom, monorailom, ktorý jazdí dookola nad mestom a najmä do Darling Harbour, lebo je jednou z najväčších turistických atrakcií. Nachádza sa tam Sydney Aquarium, obchodné centrum, zábavný park, kasíno, The Chinese Garden of Friendship, IMAX kino a dlhá reštauračná alej s klubmi. Často sa Darling Harbour považuje za komerčnú návnadu pre turistov, ale nemožeme si pomôcť, nemá chybu. O kúsok ďalej je Chinatown, známy pre lacné trhy, nazvané Haymarket, kde kúpite pomaly všetko.

Farebnou krásou veľkomesta je Botanická záhrada, ktorú navštevujeme pravidelne. Väčšinou si berieme oriešky pre veľkých bielych kakadu so žltými chochlíkmi, ktorých nájdete na mnohých miestach Austrálie voľne v prírode. Takmer vždy sú centrom pozornosti návštevníkov, a dobre to vedia aj využiť, lebo priletia len k tomu, kto niečo pre nich má. Zdržujú sa v kŕdloch, tak sa vôbec neboja. Nie sú agresívne, len veľmi ťažké, najmä ak ich na vás sadne viac naraz. Záhrada, v ktorej sa nachádza viac ako 4000 rastlín a stromov z celého sveta, vrátane tropických v skleníkoch, poskytuje aj výborný výhľad na okolité zálivy.

Jeden z východov vedie priamo k toľko ospevovanej opere. Môžete ju vidieť tisíckrát, aj ten tisícprvý sa na ňu budete pozerať s rovnakým údivom. Ako takmer každá geniálna stavba, aj opera má dramatický príbeh. V roku 1955 vláda vypísala medzinárodnú súťaž na jej dizajn a výhercom sa stal dánsky architekt Joern Utzon. Po šiestich rokoch práce na konštrukcii, ktorá vyvolávala vlnu hádok a nekonečných škandálov, Utzon bol nútený odísť. Hovorí sa, že bol prenasledovaný politikmi a austrálskymi architektami, ktorí sa obávali zahraničného vplyvu.

Nasledujúcich sedem rokov traja austrálski architekti strávili dokončovaním interiéru. Cena stavby sa vyšplhala na vtedy neuveriteľných A$102 miliónov, čím presiahla desaťnásobok predpokladanej sumy. Dokončená bola v roku 1973, pričom premiér NSW opakovane posielal výzvy Ultzonovi, aby sa znova vrátil k svojmu dielu a pomohol vyriešiť problémy s interiérom. Prosby však prišli príliš neskoro. Ultzon, žijúci v tom čase na Mallorce, nebol ochotný cestovať a pozvania odmietol. Opera má 5 divadielných sál: koncertnú halu, operné divadlo, činohernú sálu, kino a nahrávacie štúdio. Plus 2 reštaurácie, bary, 6 hál, knižnicu, 5 nácvikových štúdií a 65 šatní.

Okolo opery denno denne pulzuje život, vďaka susednému dopravnému uzlu, ktorým je Circular Quay. Lode, ferries, prevážajú tisíce sydneyčanov každý deň z náprotivných zálivov do mesta, aby sa potom vlakmi, autobusmi alebo pešo dostali do práce. Zároveň tí, ktorí prichádzajú výletovať do Sydney, sa práve odtiaľ môžu dopraviť na severné pláže a do zoologickej záhrady, nazvanej Taronga ZOO. Nielenže je z nej výborný výhľad na Sydney Harbour, ale máte možnosť vidieť na vlastné oči unikátne austrálske zvieratá, vrátane kengúr, koál, krokodílov, emu, medvedíkov wombats a aj tie exotické ako slony, žirafy, gorily, šimpanzy a najväčšiu jaštericu na svete, Komodo dragon, ktorá vie narásť na 3 metre. Jej história siaha až do obdobia dinosaurov. Bola znova objavená v roku 1912 na ostrovoch v Indonézii, po tom, čo sa vedci nazdávali, že vyhynula. 

Sydney nechýbajú krásne pláže, z ktorých si môžete vyberať podľa chuti a nálady. Najpopulárnejšou je Bondi beach, ktorá sa považuje za súčasť mesta. Nám sa však zapáčili pláže smerom na sever od centra. Prvou je Balmoral Beach. Chránená v zálive s malebným prostredím. Navštevujú ju prevažne miestni a rodiny, lebo má aj detské ihrisko. V strede pláže je malý ostrov a oproti v parku je biely altánok, v ktorom sa takmer každý deň konajú svadobné obrady. Pláž v lete cez víkendy býva už od rána tak plná, že je lepšie ísť o niečo vyššie, na Manly, ktorá je doslova obrovská. So sieťou dobrých reštaurácií, predelenými plážami a pešou zónou je hotovým dovolenkovým letoviskom.

Krásou sa v Sydney však zatiaľ žiadnej nevyrovná pláž na Collaroy. Nachádza sa ešte ďalej za Manly, ale nebudete ľutovať. Často sú tam veľké vlny, tak je dobrá aj na surfovanie. Ak radi fotíte, táto pláž je hotová modelka. Najďalej v Sydney na severe je Palm Beach. Od mesta autom ste tam za dobrú hodinu. Na Palm beach sa vyberte na celý deň, lebo okrem plávania v mori si tam môžete zajazdiť na vodných lyžiach, zahrať volejbal alebo golf a občerstviť sa v novootvorených reštauráciách. Veľmi peknou plážou, na ktorú sa dostanete zo Circular Quay loďkou, je Watsons Bay. Nechodí na ňu príliš veľa ľudí a na zaujímavosti jej pridáva útesové okolie, z ktorého je výhľad na mesto.

Ak by ste mali pocit, že vám chýba domáca kuchyňa, aj to vám bude splnené. V mestskej, kedysi bohémskej časti Sydney, Kings Cross, ktorá bola preslávená prvotriednymi hotelmi a klubmi, je otvorená česká reštaurácia s tradičným chutným jedlom a pitím za veľmi dobré ceny. Nočný život predtým v Kings Cross sa presunul na Oxford street. Je tam veľa nočných klubov, štýlových reštaurácií, kníhkupectiev, ktoré sú aj v noci otvorené, kiná a priestranné kaviarne, v ktorých hudba hrá do rána. Dlho mala Oxford street reputáciu miesta, kde sa chlapčenské a dievčenské páry nebáli ukazovať svoju náklonnosť otvorene. Táto téma prekonala svoje tabu a výsledkom je jeden z najveľkolepejších festivalov Mardi Gras, ktorý sa koná v Sydney každoročne. Aj tí najväčší moralisti uznávajú, že celá festivalová paráda je výnimočným zážitkom.

Výhodou Sydney je, že máte všetko relatívne po ruke, čo sa len ťažko dá povedať o iných častiach Austrálie. Ak si chcete zaplávať, zbehnete na pláž, ak sa chcete zabaviť, idete do mesta a ak sa chcete prevetrať, môžete zájsť do lesa, ktorý je, vzhľadom na austrálske vzdialenosti, za rohom. 100 km od Sydney v národnom parku Blue Mountains.

Vybrali sme sa do Katoomby, ktorá je srdcom Modrých Hôr a zastali pri Echo Pointe. Je to jedno z najčastejšie navštevovaných turistických zástavok národného parku. Najmä kvôli rozhľadni, z ktorej je veľmi dobrý výhľad na kamennú perlu Blue Mountains, The Three Sisters. Podrobnú mapu okolia a turistických trás si môžete kúpiť v informačnom centre na Echo Pointe, kde sa aj mnohé z prechádzok začínajú.

Vybrali sme si jednu dlhšiu, nazývanú Federal Pass. Najprv sme prudko klesali po Giant Stairway, neuveriteľných 980 schodov a potom sme behom zamierili do lesa. V skutočnosti to bol prales s vysokým papradím a dlhými lianami. Prešli sme okolo Margueritiných vodných kaskád, Linda vodopádov a nič netušiac, napojení na novú trasu, sme skončili na Jamisons Lookout, ktorý nám otvoril krásu Modrých Hôr. Prečo sa volajú 'modré'? Je to kvôli kôre eukalyptových stromov, ktorá má v hmle modrú farbu.

Cestou späť sme sa nevrátili hore na Echo Point, ale pokračovali rovno za nosom až k Scenic Railway. Pohybovali sme sa pomerne rýchlo. Uvedených 7 hodín sme stlačili na 3, ale potom ešte týždeň sme na to bolestivo spomínali. Scenic Railway kedysi prevážala baníkov k miestnej uhoľnej bani. Bane v 20-tych rokoch 20. storočia zavreli a od roku 1930 sa tých 10min prevozu stalo jednou z najväčších atrakcií. Samotná želežničná trať je pribitá k útesu, kde cestou zhora dole klesnete 230m, čo z nej urobilo najstrmšiu železnicu na svete. Ak máte slabšie srdce, zoberte to radšej zdola nahor a stále prežijete adrenalínové chvíle. Pre tých, ktorí majú radšej lanovky, premáva Skyway, 275 m nad povrchom s panoramatickým výhľadom do doliny Jamison. Rodiny, nezabudnite sa vybrať do doliny Megalong, ktorá vás očarí svojou prírodnou krásou a deti tam nechajú veľa energie.

Ak si chcete vychutnať krásu austrálskych lesov, buše a pláží zároveň, nájdete ju už 30 km od Sydney na juh v národnom parku Royal alebo 30 km na sever v národnom parku Ku-ring-gai Chase.
V roku 1879 bol Royal oficiálne uznaný za národný park, ako druhý na svete bol použitý termín "národný park", po americkom Yellowstone. V roku 1955, po návšteve kráľovnej v 1954, dostal meno Royal - Kráľovský. Pokrýva 16-tisíc hektárov lesa a stále sa tam vraciame najmä pre jeho rôznorodosť a veľmi uspokojujúcu odmenu za šlapanie. Buď v podobe jazierka s úhormi - Karloo Pool - uprostred horúcej buše na túre po trase Uloola, či pri prvom pohľade do údolia a na pláž Burning Palms, kedy sa nám stále otvárajú ústa od údivu aj napriek tomu, že sme ju videli toľkokrát. Ak máte malé deti, Wattamolla je pre vás ideálnym miestom, lebo je tam lagúna, ktorej voda v jednej časti nepresiahne kolenovú výšku.

Národný park Ku-ring-gai Chase bol uznaný za národný park v roku 1894. Pôvodne bol obývaný aboriginálskymi Guringai. Ich rytiny nájdete v skalách po celom parku.
Po tom, čo na ich územie zakotvila loď kapitána Filipa v roku 1788, ako jedna z prvých anglických lodí v Austrálii a vrátila sa v roku 1790 s trvalými usadlíkmi, aboriginálsky kmeň takmer celý vyhynul na kiahne, ktoré prisťahovalci doniesli.

Park sme si veľmi obľúbili pre jeho jedinečný charakter. Vedie ním jedna hlavná cesta, zaparkujete doslova na rohu cesty a púšťate sa dole smerom k moru. Vyberali sme si trasy, ktoré viedli na pláž, od známej Basin, kde nie je prekvapením zahliadnuť kenguru Wallaby a veľkú jaštericu Yellow Spotted Monitor, až po Portugese Track, končiaci na maličkej privátnej pláži, oficiálne prístupnej len lietadlom. Basin má lagúnu so sieťou proti žralokom a je prístupná aj od mora na ferry (loďkou).

Park prekvital aj počas vojny, lebo sa stal hojne navštevovaný bohatými.
Na konci hlavnej cesty sa od 50-tych rokov nachádza rozhľadňa West Head, ponúkajúca priam rozprávkový pohľad na okolie: Lion Island v popredí, národný park Bouddi v pozadí, napravo poloostrov Barrenjoey Headland, pláže Palm a Whale Beach a záliv Careel.

400 km na sever od Sydney sa rozprestiera pozoruhodný národný park, Barrington Tops, ktorý ponúka prechádzky rozmanitou prírodou, lebo sa nachádza na rozhraní troch klimatických pásiem. Východo-južná časť je prímorská, vlhká s pralesom, severo-západná je suchšia s lesným a trávnatým porastom a stred tvorí náhorná plošina so sub-alpínskym podnebím, ktorá, pravidelne v zime pokrytá snehom, je aj o 15 °C studenšia ako okolité oblasti. viac

O ďalších 350 km vyššie na sever sa nachádza kedysi kontroverzný, turisticky vyhľadávaný Byron Bay. V 70-tych rokoch 20. storočia jednu časť osídlili umelecké hippie skupiny a druhá patrila celebritám, ktoré na snehobielych plážach, divokých útesoch, či malebných stráňach hľadali únik z mestkého života.
Dnes je Byron Bay povestný krásou pláží, ktoré tvoria najvýchodnejší cíp austrálskej pevniny, zo západu obkolesené bohatými tropickými pralesmi národných parkov Mount Warning a Border Ranges, ktoré sú na listine Svetového Dedičstva od roku 1985 pre výskyt vzácnej fauny a flóry.

Oba parky ležia na území vyhasnutej sopky, ktorej činnosť pred 20-miliónmi rokmi zanechala najväčší kráter južnej hemisféry. V jej centre je čadičová hora Mt Warning, chytač oblakov, aboriginálsky 'Wollumbin', "bojový náčelník hôr", ktorý je pre aboriginálskych Bundjalung ľudí jedným z najdôležitejších posvätných miest.

Strmý výstup na vrchol zaberie aj 2 hodiny, ale s prekonaním vyše tisíc schodov a reťazového záveru, sa vám naskytne nezabudnuteľný pohľad na kráterové okolie. Ak sa vám podarí vyjsť na vrchol ešte zrána, slnečné lúče, ktoré vás ožiaria, budú prvými na austrálskej pevnine, vďaka jeho najvýchodnejšej polohe a výške 1100m.

Aboriginálci tvrdia, že duše tých hôr patrili bojovníkom. Rany, ktoré získali v bojoch sú viditeľné na úbočiach ako jazvy v podobe zosunutej pôdy alebo napadaného kamenia.

Dôležité aboriginálske posvätné miesta sa nachádzajú aj v západnej suchej a horúcej časti NSW. Stredom je mesto Broken Hill, z ktorého 130km na severo-východ sa dostanete do národného parku Mutawintji a 111km na juho-východ do Kinchegy, známej eukalyptovými stromami na rieke Darling, vytvárajúcimi priam surrealistické obrazy.

Mutawintji zahŕňa 300 aboriginálskych archeologických nálezísk, poniektorých datovaných na 8000 rokov. Väčšina jaskynných malieb a rytín predstavuje veľkých predkov a ich miesto v kolobehu prírody, ktorému Aboriginálci učia svoje generácie dodnes.

210km na juh od Kinchegy vás prenesie do prahistorického národného parku Mungo, ktorý sa dostal na listinu Svetového dedičstva v roku 1981 pre špeciálne archeologické nálezisko, ktoré vyvolalo celosvetovú debatu o pravdivosti teórie, či terajšie národy pochádzajú zo spoločného afrického prapredka.

Vrstvy kedysi sladkovodného jazera Mungo, ktoré patrilo do komplexu Willandra Lakes, začalo vyschýnať pred 15-tisíc rokmi. Odkrylo zvyšky vegetácie, gigantických živočíchov ľadovej doby, kostru muža, datovanú na vyše 40-tisíc rokov a aj kostru ženy, odhadovanú na 24-tisíc rokov. Nálezy sú nepochybne najstarším záznamom aboriginálskeho života v Austrálii.
Dominantou parku na východnom okraji niekdajšieho jazera je duna nevšedného tvaru, nazývaná the Walls of China, ktorá dodáva parku jeho 'mesačný' charakter.
Nájdenie pozostatkov prehistorického muža otvorilo bránu tzv. multi-regionálnej teórii, podľa ktorej dnešní ľudia sa vyvynuli z ľudských predchodcov, žijúcich na rôznych miestach zeme namiesto jednotného afrického pôvodu. Na jej potvrdenie alebo vyvrátenie si však musíme ešte počkať.

NSW poskytuje cestovanie unikátnou austrálskou prírodou a históriou. Sprievodné mapy si môžete zakúpiť v mestách alebo prezrieť priamo na tabuliach v parkoch. Sprístupnenie čo najviac informácii o týchto lokalitách a ich nevyčísliteľnej hodnote je účelom tejto webovej stránky.
Ak ste nenašli odpovede, ktoré hľadáte, napíšte mi na: erika@cestypoaustralii.sk

V okolí Broken Hill, v národných parkoch Mutawintji, Kinchega a nižšie smerom na juh v národnom parku Mungo teploty v lete často presahujú 40°C (Jan- Feb) a v zime v noci dokážu klesnúť pod nulu (Júl-Aug). Najlepší čas na návštevu je jeseň a zima (Marec-Okt).

Do národného parku Mungo si zoberte vodu aj jedlo, lebo ich zásoby sú obmedzené. Proti púštnemu vetru si pribaľte šatku, lebo inak prechádzka okolo dún by bola nepríjemná.

Ubytovanie:
Na cestu do Cape York (Qld) a Kakadu NP (NT) sme si kúpili stan s kompletným vybavením a terénne auto. Ale v NSW sme stan nepoužili, lebo vtedy veľmi pršalo, takže sme sa ubytovávali v hosteli/moteli a v púštnych mestách sa v stane v lete v horúčave aj v noci spať nedalo.
Na ceste z Perth do Sydney sme o stanovaní ani len neuvažovali.

Doprava:
Cestu z Perth do Sydney (6000 km) sme poľahky zvládli v 2WD. Ale auto do hôr to nebolo. Ďalšie cesty sme prešli v terénnom 4WD, čím sme sa dostali na miesta, ktoré sú pre 2WD takmer nedostupné.

Ak nie sú záplavy, cesty na východnom pobreží zo Sydney hore do Brisbane sú veľmi dobré. Aj cesta z Broken Hill do Sydney ide hladko, len pred Sydney, v okolí Katoomby (Blue Mountains) si dávajte pozor, keď pôjdete v noci, lebo nielenže stúpnete vyššie, ale počasie sa radikálne na tom úseku zmení. Môžete sa dostať do hmly, že sa dá krájať a veľmi hustého dažďa.
V Snowy Mountains boli v lete všetky cesty, hoci aj menšie, v pohode zjazdné.
Pri pôužívaní auta v Sydney sa snažte vyhnúť dopravnej špičke v pracovných dňoch, ráno medzi 7- 9h a večer od 16 - 18h, ak nechcete stratiť čas a nervy v rade, ktorý sa hýbe po centimetri každých 5 minút. 

Orientačný Denný Rozpočet na Osobu:
Nasledujúci rozpočet je skutočne len orientačný, záleží na osobných potrebách cestujúcich, kam a na ako dlho sa vyberiete. Výhodou je cestovanie v skupinke 2-6, podľa veľkosti auta, ak sa rozhodnete pre auto.

Strava: priemerne A$25-30/deň
Pri jednodňových výletoch alebo výletoch do hôr počítajte aj viac. Na horách vydáte viac energie a prirodzene sa vám zvýši apetít.
Kľudne si do hôr môžete zobrať trvanlivé jedlo aj na viac dní, v miernom podnebnom pásme vydrží.

Benzín:
Jedna z najväčších položiek, kedy nemáte veľmi na výber je benzín. Jeho cena samozrejme stále fluktuje. V mestách NSW sa pohybuje okolo A$1.40/l a viac. V menších mestách NSW očakávajte viac, ale nie výrazne.

Aktuálny prehľad cien benzínu:
MotorMouth - v Sydney
BP - vybrané mestá Austrálie

Prehľad cien za ubytovanie/noc/pre 2 osoby na rôznych miestach NSW:
Tumut: Blowering Holiday Park
Jindabyne: Kosciuszko Mountain Retreat
Perisher Blue Accommodation
Charlotte Pass: Jerrabomberra Lodge
Thredbo

Ak plánujete v Sydney študovať alebo zostať na dlhšie obdobie, máte viac možností: inzeráty v novinách, na internete, alebo odporúčanie od austrálskych známych či spolužiakov.
Ceny sú rôzne. Záleží na lokalite a či hladáte zariadený (od $350/týždeň/1-izbový, nepočítajúc obyvačku) alebo nezariadený byt (od $230/týždeň/1-izbový, obyvačku nepočítajúc).
Najdrahšie štvrte sú pobrežia na severe Sydney: od North Sydney, Neutral Bay, Mosman po Mona Vale. Nižšie ceny (pod $200/týždeň/2-3 osoby) nájdete na západ a juh od centra: Randwick, Ashfield, Parramatta

Coffs Harbour:
Coffs Harbour & Surrounds Caravan Parks
Park Beach Holiday Park
Byron Bay:
Byron Bay Tourist Park
Glen Villa Resort & Tourist Park
Broken Hill:
Broken Hill Tourist Park
The Tourist Lodge YHA

V stánkoch na pumpách v malých mestečkách a v informačných centrách vám poskytnú bezplatný katalóg ubytovania pre austrálsky štát, v ktorom práve cestujete. V tomto prípade: NSW - accomodation guide

Platené vstupy do parkov, obhliadky a ceny:
Kosciuszko NP: vstup $16/deň/auto, v cene je aj poplatok za kempovanie. Pitnú vodu si zoberte so sebou, málokde je dostupná. Jedlo samozrejme tiež. Kempovať môžete takmer všade až na výnimky: v okolí plies, v lyžiarskych oblastiach Thredbo a Perisher Blue a v okolí Yarrangobillských jaskýň.
Národný park Kosciuszko je často navštevovaný, preto si nemôžete kúpiť ročné vstupné, ktoré by zahŕňalo denné vstupenky (platíte za autá, nie za ľudí).
Obhliadka elektrárne Tumut 3

Lyžiarske rezorty:
Charlotte Pass: aktuálne snehové správy
Charlotte Pass Accommodtion
Perisher Blue: aktuálne snehové správy
Thredbo: aktuálne snehové správy
Selwyn: aktuálne snehové správy

Sydney:
Doprava:
1) Autobus: zónové lístky: denné, týždenné, ročné
2) Vlak: zónové lístky: denné, týždenné, ročné
3) Monorail: okolo centra mesta
4) Ferry: zónové lístky: denné, týždenné, ročné
Sydney Aquarium
IMAX
Opera House
Taronga ZOO
Vstup do národných parkov: Royal, Ku-ring-gai Chase: $11/auto
Diving (Hĺbkové potápanie): všetko o tom, vrátane kurzov, výstroje, cenníka, lokácii v Sydney

Hydro-electric scheme je rozdelená do dvoch častí:
V prvej: Rieku Eucumbene, hornú Murrumbidgee a Tooma presmerovali do rieky Tumut. Tak jej voda vyrába elektrinu a voda zo spodnej časti rieky Murrumbidgee sa používa na zavlažovanie.

Zásobárňou vody pre túto časť sa stala umelo vzniknutá priehrada na rieke Eucumbene.
Druhú časť schémy tvorí priehrada Jindabyne, vytvorená na Snowy river, ktorej vodu presmerovali do rieky Murray. Tam produkuje elektrinu a slúži aj na zavlažovanie okolia.

Obe časti schémy sú spojené 19 tunelmi, ktoré prechádzajú horami v dĺžke 145 km a 18 aquaduktami v dĺžke 80 km. Schému tvorí 16 priehrad, 7 elektrární (2 pod zemou) a 2 čerpacie stanice. Celý projekt pokrýva 3200 štvorcových kilometrov. Jeho dokončenie trvalo 25 rokov a vyše 100-tisíc ľudí z 30 krajín sveta sa na ňom podielalo. viac

Corroboree frog
Tejto jedinečne sfarbenej žabke, ktorá patrí k vzácnym živočíchom národného parku Kosciuszko, hrozí úplné vyhynutie. Vedci sa zo všetkých síl snažia uchrániť exotický druh chovom v zajatí, ale úspech je zatiaľ v nedohľadne.

Žaby sa považujú za prirodzených indikátorov prostredia, lebo pomáhajú udržiavať vyváženosť v prírode. Ak hoci len jeden druh vyhynie, znamená to problém. Najčastejšími príčinami sú choroby, znečistenie ovzdušia, zničenie prostredia (výstavbou alebo vypálením) a noví predátori (psi, mačky).

Mountain Pygmy Possum
je takisto vzácnym živočíchom národného parku Kosciuszko. Pôvodne sa predpokladalo, že vyhynul, ale teraz je ho možné zbadať len v alpínskom pásme nad 1500m nad morom.

The Three Sisters Legends
Majestátny trojvrchý kopec Modrých Hôr, The Three Sisters, stojí v Katoombe, ktorej názov pochádza z aboriginálskeho 'godoomba', voda padajúca po kopci. Okolo 'Troch Sestier' koluje viacero aboriginálskych legiend.
Jedna hovorí, že tri aboriginálske sestry,  'Meehni', 'Wimlah' a 'Gunnedoo', ktoré žili v Jamisonskej doline, v Katoomb-skom kmeni, sa zaľúbili do troch bratov z Nepean-ského kmeňa. Zákony im nedovolili, aby sa mohli spolu zosobášiť.
Bratia sa nechceli vzdať krásnych dievčat a rozhodli sa ich uniesť. Vznikol spor medzi kmeňmi a keď sestrám hrozilo nebezpečie, ich kmeňový čarodejník ich premenil na kameň, aby ich ochránil.
Keď nebezpečenstvo pominulo, sestry márne čakali, že ich čarodejník odkľaje, lebo ho medzičasom zabili. Sestry tak zostali výstrahou proti porušeniu zákonov.
Iná legenda hovorí, že otcom troch sestier bol čarodejník Tyawan, ktorý premenil svoje dcérky na skaly svojou zázračnou kosťou, aby ich uchránil pred zlým Bunyip-om, tvorom, ktorý žil hlboko v diere. Bunyip videl, čo Tyawan urobil, tak sa za ním pustil.
Tyawan sa premenil na Lyre Bird a odletel, pričom mu vypadla jeho zázračná kosť, ktorú už nemohol nájsť. Hovorí sa, že ju doteraz hľadá a že tri sestry sa len mlčky prizerajú dúfajúc, že ju raz nájde a premení ich späť.

Burning Palms
Na pláž Burning Palms, ktorá je súčasťou národného parku Royal, sa dostanete len ako turisti, buď z parkoviska pri Garawarre smerom dole na pláž (2.5km) alebo pobrežnou trasou od plážeEra, ktorá sa nachádza hneď vedľa Burning Palms.
Názov “Burning Palms” (Horiace Palmy) nie je náhodný. Zatiaľ čo v lese idete v pravom austrálskom pralese, asi v polovici cesty od parkoviska Garawarra sa otvorí savana, trávnatá lúka na kopci, ktorý sa zvažuje do údolia Burning Palms, kde nájdete doteraz stojace malé chatky.
Počas “Veľkej Depresie” v 30-tych rokoch 20.storočia, najchudobnejšie rodiny sa utiahli do údolia, kde prežívali vďaka rybolovu. Ešte teraz sú chatky obývané, a ak sa tam vyberiete poobede, môžete vidieť, ako niektorí majitelia kráčajú údolím s nákupnými taškami.

Údolie je posypané palmami, ktoré mu dodávajú tropický charakter. Pláž je surfistická s väčšími vlnami a voda je studenšia ako v zálive. Na pobreží je strážna hliadka, lebo hoci pláž láka svojou divou krásou, pre jej skalnaté zrázy medzi najbezpečnejšie nepatrí.

Laughing Kookaburra
je pôvodným obyvateľom Austrálie. Tento pomerne veľký Kingfisher sa hojne vyskytuje nielen v národných parkoch Royal a Ku-ring-gai Chase, ale aj kdekoľvek, kde ľahko zoženie potravu.
Typickým prejavom tohto druhu je volanie v podobe akoby hlasného ľudského smiechu až hysterického. Hm, darilo sa jej to najmä vtedy, keď nám doslova z rúk vedela uchmatnúť keksíky a dobre sa na tom z chuti zasmiať. Neuveriteľne šikovná potvora:):):)