Južnú Austráliu sme navštívili dvakrát neplánovane. Mala byť iba prechodníkom na našich cestách. Jej neobyčajný charakter, vyformovaný klimatickými podmienkami a rázom krajiny, nás prekvapil a predstavil novú tvár Austrálie. Tradície.
Bez väčších príprav sme vstúpili na pôdu Nullarborskej planiny. Názov nie je aboriginálsky, ako by sa mnohí domnievali, ale pochádza z latinského 'nullus arbor', 'bez stromov', čo však oblasť príliš nevystihuje. Stromy chýbajú len na určitých úsekoch. Jeden z nich začína za často fotografovanou výstražnou značkou pre výskyt tiav, kengúr a austrálskych malých medvedíkov, wombats na Eyre Highway.
Aboriginálci opisujú Nullarbor ako 'Oondiri', 'bez vody'. Ročne tam padne toľko zrážok, čo inde v priebehu troch mesiacov. Je to v podstate vápencová doska, takmer súvislá na 200-kilometrovom úseku s vyprahnutým povrchom, na ktorom sa uchytí len máločo.
Zato na pobreží vytvorila unikátne útesy a zátoky, ktoré sú súčasťou Great Australian Bight Marine Park. V dĺžke pobrežia si udržiava svetové prvenstvo. Od júna do októbra je navštevovaný veľrybami s mláďatkami a stovkami turistov. Niektorí s ďalekohľadmi vysedávajú vysoko nad nechránenými útesmi, aby čo najlepšie videli. Na dvoch miestach sú bralá, vytŕčajúce z línie a označené ako lookouts, doslova adrenalínovým zážitkom. Máte možnosť stáť na úpätí, ktoré vám poskytuje pohľad na more z takmer 100-metrovej výšky bez akéhokoľvek ochranného zábradlia. Ak máte strach z výšok, radšej sa tým miestam vyhnite a pozrite si veľryby z vyčlenených rozhľadní.
O 300km ďalej na juho-východ stojí aboriginálske mestečko, ktoré sme stihli ešte za vidna. Je to dôležité, lebo cestovanie v noci je nebezpečné kvôli voľne pohybujúcim sa kengurám. Ceduna je známa lovom ústric, ktorým je venovaný aj každoročný ústricový festival. Nemohli sme odolať. Napriek prvotným zmiešaným pocitom nad konzistenciou ústricového mäsa, ochutené boli výborné.
V ten večer sme sa dlho túlali po pláži a sledovali miestnych, ako sa nerušene bavia v malých skupinách okolo lokálu. Príjemne sa ochladilo a nám sa ešte nechcelo ísť spať. Onedlho mesto úplne stíchlo. Len morské vlnky bolo počuť narážať na breh. Ceduna určite už dávno zabudla na udalosť, ktorá sa tak hlboko zapísala do Austrálskej histórie. Priniesla zmenu nielen do zákonov, ale otvorila oči vtedajšiemu pohľadu na Aboriginálskych ľudí a ich život. viac
Západnú časť Južnej Austrálie, Eyre poloostrov, uzatvárajú národné parky Coffin Bay a Lincoln, ktoré sú od seba vzdialené len 50km. Oba sa vyznačujú krásou nedotknutej prírody a izolovanosti. Pobrežie Coffin-ského zálivu pokrývajú snehobiele pieskové duny, kde je okrem prechádzok vstup povolený len štvorkolkám. Pomenovanie 'coffin', 'truhla' pôvodne dostal po Isaacovi Coffinovi, ale vysoký počet tragicky stroskotaných lodí na jeho brehoch sa javí ako skutočný dôvod.
Port Lincoln založil bádateľ Matthew Flinders v roku 1802 a pomenoval ho podľa svojho rodného kraja v Anglicku. Rušné prístavné mestečko sa malo stať hlavným mestom Južnej Austrálie, ale pre nedostatok pitnej vody dali prednosť Adelaide. Lincoln sa úspešne venuje rybiemu farmárčeniu. Nájdete tam skutočne všetko. Od tuniaka cez mušle, ústrice až po homáre. Ak máte radi ryby a nielen na tanieri, určite sa v Lincoln zastavte, lebo skutočné dobrodružstvo tam začína pod vodou. Môžete sa hĺbkovo potápať v klietke na miestach, kde sa vyskytujú bieli žraloci. Nám bohate stačilo ich vidieť na obrazovke, i keď stretnutie s nimi musí byť nepochybne celoživotným zážitkom.
Križovatku Austrálie predstavuje Port Augusta, v ktorej sme aj prespali. Len o pár kilometrov na sever od nej začína púšť a cesta do Alice Springs. Na západe sa rozprestiera Nullarborská planina. Východ ukazuje cestu k Flinderskému pásmu a juh smeruje na cíp Spencerovho zálivu, ktorým je Inneský národný park. Relatívne izolovaný si uchoval krásu nespútanej prírody. Ak viete z nej naberať, Innes vám ponúkne plné dúšky.
Tretím najväčším ostrovom Austrálie (po Tasmánii a Melville pri Darwine) je Kangaroo Island. Kedysi ho obývali Aboriginálci, ale doteraz nie je jasné, či jednoducho odtiaľ odišli alebo zahynuli v izolácii. Keď expedičná loď, pod vedením Matthew Flinders-a v roku 1802 pristála na ostrove, z 'tmavej pohyblivej hmoty', ako opisoval, sa vykľuli kengury, podľa ktorých ostrov neskôr aj pomenoval. Ale nielen tie obývajú ostrov.
V skutočnosti je akoby otvorenou zoologickou záhradou, v ktorej nechýbajú vzácne tulene, sea lions na Seal Bay. Sú natoľko otrlé či tak lenivé, že sa ani len nepohnú, keď pri nich prechádzate. Neďaleko od nich pobrežie pokrýva pláň snehobieleho piesku, nazvaná Little Sahara. Ostrov ukrýva aj kamennú krásu, ktorou sú Remarkable Rocks v národnom parku Flinders Chase. Kangaroo Island je považovaný za jedno z posledných miest na zemi s neporušeným prírodným ekosystémom. viac
V čase osídľovania, Južnú Austráliu precestoval nielen anglický bádateľ Flinders, ale aj francúzsky navigátor Nicholas Baudin. Obaja sa v roku 1802 stretli v prístave Victor a víťazný Flinders na počesť udalosti nazval celý záliv Encounter Bay. Victor bol tiež horúcim kandidátom na hlavné mesto SA s cieľom otvoriť cestu do úrodnej oblasti okolo rieky Murray. Hoci zámer nenašiel podporu, prístav sa stal jedným z najatraktívnejších turistických centier. Miestnou raritou je električka poháňaná koňom, ktorá už vyše 100 rokov preváža zvedavcov po drevenom moste na neďaleký Granite Island, domov tučniakov.
V zálive Encounter okolo Victora sa od júna do septembra stretávali a párili veľryby. Plávali tak blízko k brehu, že sa dali veľmi ľahko chytiť. Prístav preto od roku 1830 rýchlo zbohatol a vyrástol. Počet veľrýb sa rapídne znížil a v roku 1930 im hrozilo vyhynutie, hoci poslednú ulovili v 1878. Stanica, ktorá kedysi slúžila na spracovanie odchytených veľrýb sa zmenila na monitorovaciu a v roku 1991 sa veľryby do prístavu vrátili. Dnes zaznamenávajú a úzkostlivo sledujú každý ročný prírastok.
Cestou na sever od Victora sme sa dostali do hlavného mesta Adelaide, ktoré nás zaujalo čistotou a poriadkom. Hlavná ulica King William pretína centrum, ktoré obkolesené starostlivo udržiavanými parkami, na mape vyzerá ako osmička. Aj v popoludňajšej špičke sa vyhnete dopravnej zácpe, čo sa vám v Melbourne alebo Sydney nepodarí.
V Austrálii snáď niet iného mesta, ktoré by bolo tak dokonale naplánované. Kedysi sa hovorilo, že jeho hranaté ulice vplývali na povahu ľudí, čo v ňom žili a že až Talianski emigranti vdýchli mestu život so svojimi kaviarničkami.
Dnes je Adelaide veľkým festivalovým centrom, ktoré na nás pôsobilo uvoľnene. Navštevujú ho umelci z celého sveta a nálepka 'mesto kostolov' mu zostala zrejme ani nie tak pre ich počet, ale doslova ľudoprázdno večer, čím si udržuje dedinský charakter. Populáciou takmer 1 milióna obyvateľov sa vyšplhalo až na štvrté najväčšie mesto Austrálie.
Najobľúbenejšími udalosťami sú The Adelaide Festival of Arts, na ktorom je predstavený aj najväčší literárny festival na svete a hudobný Womadelaide, kedy sa pokojná Adelaide zmení na rušné veľkomesto.
Južná Austrália je preslávená veľmi dobrým vínom. Zastavte sa na ochutnávkach v Barossa Valley a nebudete ľutovať. Okrem príjemnej atmosféry si môžete vybrať z miestnych kvalitných vín. Na naše počudovanie ponúkajú aj tokaj, ktorý len málokedy vidieť v obchodoch.
Medzinárodne uznávanou značkou je coonawarrské víno. Ich Cabernet Savignon sa kvalitou prirovnáva k francúzskemu Bordeaux. Škót William Wilson, ktorý prvý vzbudil záujem susedov pre veľkolepú úrodu hrozna, vyjavil jeho tajomstvo miestnemu milionárovi Johnovi Riddochovi Rymillovi, ktorý tiež pochádzal zo Škótska.
Hrozno je tak dobré preto, lebo vyrastá na červenej pôde nazvanej terra rossa. Tam, kde pokrýva vápencový základ, vlhkosť a živiny sa trvalo udržujú hlboko v pôde. Korene vinnej révy sú dlhé a pevné, aby sa k vode dostali. A oblasť na juhu, studená počas obdobia dozrievania, dovoľuje, aby sa hrozno oberalo neskoro, čo sa potom výrazne prejaví v chuti vína. Coonawarra, aboriginálske meno pre lúčny kvet wild honeysuckle má vo svojom repertoári aj víno nazvané podľa Einsteinovej rovnice mc2. Predstavuje zmes troch vín: Merlot, Cabernet Sauvignon a Cabernet Franc, ktorej názov má symbolizovať jej výnimočnú chuť.
Približne 40 km nad Coonawarrou sa nachádzajú jaskyne, ktoré sú súčasťou Naracoorte Caves Conservation Park. Ich pôvod je ukrytý vo vápenci, ktorý sa tiahne južnou časťou krajiny. Známych je 26, z toho 4 sú prístupné verejnosti. Najväčšia hodnota prislúcha jaskyni Victoria Fossil Cave, objavenej v roku 1969. Našli sa v nej pozostatky veľkých kengúr a obrovských wombats datovaných na 350-tisíc rokov, pre ktoré sa oblasť zapísala na listinu svetového dedičstva.
Ostatné boli objavené a navštevované oveľa skôr, jaskyňa Blanche už v 60-tych rokoch 19.storočia.
Krásu stalagnitov a stalagnátov nájdete v jaskyni Alexandra a unikátom je Bat Cave. Je to jediné miesto na svete, kde môžete vidieť 300-tisíc netopierov naživo pomocou infračervených kamier, zabudovaných v jaskyni.
Medzi vrchy, vzniknuté sopečnou činnosťou, patrí Mt Gambier, ktorý sa rozprestiera na juhu, takmer pri hraniciach Južnej Austrálie a Victorie. Dnes už vyhasnutá sopka bola naposledy podľa záznamov činná pred 5000 rokmi. Zanechala 4 sopečné jazerá, z ktorých Blue Lake sa stalo krajinnou dominantou. Voda jazera je po väčšinu roka tyrkysovo modrá. Vedci donedávna len krútili bezradne hlavou nad jeho modrou farbou. Najnovšie sú príčinou jeho nezvyčajne sýtej farby riasy, ktoré žijú v jazere.
Dnes turistická atrakcia je aj dôležitým zdrojom vody pre okolie. Nedá sa tam ani kúpať, ani potápať. A priemerná hĺbka je 80m. Druhým najväčším je Valley Lake, po obvode ktorého sa môžete poprechádzať. V meste sú jaskynné záhrady, z ktorých najzaujímavejšou je Umpherston Sinkhole, obývaná tasmánijským possum, čo môžeme prirovnať k veľkej veveričke.
Cestou z Alice Springs späť do Sydney sme na hlavnej ceste narazili na púštne mestečko Coober Pedy, z aboriginálskeho 'kupa piti', brloh bieleho muža. A skutočne je to tak. Pre neznesiteľné teplo, ktoré niekedy presiahne 50°C v tieni a pieskové výchrice sa život prisťahovalcov, najmä Grékov, Juhoslovanov a Talianov, presunul pod zem.
Mesto, ako je toto, len tak ľahko niekde neuvidíte. Pôvodne vzniklo kvôli veľkým ložiskám opálu, čo sa tam ťaží dodnes, ale teraz prekvitá ako turistické centrum so svojim podzemným ubytovaním. Môžete si tam kúpiť nový 5-izbový byt, ktorý vám spraví tunelová mašina na objednávku za necelých A$25000, čo je jedna tridsiatina z tých lacnejších v Sydney. Sú vzdušné a udržiavajú príjemných 22-25°C.
Coober Pedy sa do pozornosti dostal aj úspešnými filmami Mad Max III a novším Pitch Black, v ktorých poskytuje zábery 'mesačnej' krajiny. Ak ho budete mať po ceste, určite sa v ňom zastavte.
Z Port Augusty vedie cesta na severo-východ cez mesto Quorn, Hawker do Wilpeny, centra národného parku Flinders Ranges, ktorý je pýchou krajiny. Ak máte čas, viac uvidíte, ale už aj pri jednodňovej zástavke nebudete banovať.
15 km pred Wilpenou sa nachádza Arkaroo Rock, ktorý ukrýva aboriginálsku maľbu Adnyamathanha klanu, datovanú na 6000 rokov. Pripomína moderné umenie s množstvom informácií. Obsahuje aj okrovo-červené vyobrazenia emu, ich veľkého predka. Celkový pohľad na ňu je ako na Da Vinciho Monu Lisu, pričom táto bola namiesto skla za železnými mrežami.
Odtiaľ myslenou čiarou na juho-východ, 20 km z Wilpeny vedľajšou cestou, stojí Sacred Canyon, bralo ktorého je posypané rytinami Adnyamathanha-skej kultúry. Jeho jednoduché tvary symbolizujú táborisko, ľudí, pripravujúcich ceremónie, cesty a stopy zvierat, ktoré tadiaľ putovali za vodou.
Stredobodom národného parku je Wilpena Pound. Vznikla pred miliónmi rokmi ústupom oceánu. Vyzerá ako obrovský prírodný amfiteáter, ktorý z výšky pripomína kráter. Ale nie je. Je to veľká plochá planina na okrajoch zvrásnená, nariedko porastená stromami. Turisticky nie je veľmi náročná, ale prejsť cez ňu nie je žiadna maličkosť, lebo v lete neznesiteľné teplo a muchy vám robia dotieravého spoločníka.
V Austrálii sa všetko točí okolo vody. Nielen samotný kontinent, ale aj život na ňom. Nedostatok sladkej vody je kľúčovým problémom, v ktorom leží jej budúcnosť. Takmer polovica vody priteká do Južnej Austrálie z rieky Murray, ktorej sa hovorí austrálska Mississippi, lebo aj ona pomohla otvoriť pevninu prvým prisťahovalcom. Jej ramená siahajú až do Queenslandu a New South Wales, kde ako rieka Darling naberá vodu zo Snowy Mountains, ktorú nesie až k južnému oceánu do jazera Alexandrina neďaleko mestečka Goolwa.
Táto neuveriteľne dlhá púť patrí medzi najdlhšie na svete.
Okolie Murray bolo kedysi hojne obývané aboriginálskymi komunitami, z ktorých Ngarrindjeri klan prežil dodnes. Rieka im poskytovala všetko, čo potrebovali. Pranostiky hovoria, že rieka Murray je čiarou života aboriginálskych ľudí.
Vstupom do národných parkov obdržíte podrobnú mapu prostredia s vyznačenými miestami na obhliadku, kde sa môžete ubytovať, najesť, natankovať, umiestniť odpadky, a kde nevstupovať z konzervačných dôvodov.
Sprístupnenie čo najviac informácií o týchto lokalitách a ich nevyčísliteľnej hodnote je účelom tejto webovej stránky. Dôraz sa kladie na osvetu.
Stále aktuálnou témou je záchrana veľrýb, ktoré Austrália prestala loviť na komerčné účely v roku 1979. Aj napriek ich mierne zvýšenému počtu, zostávajú na listine ohrozených druhov, lebo zákaz neprijali všetky krajiny.
Austrália ako člen medzinárodnej komisie pre veľryby sa aktívne zapája do boja o ochranu týchto prehistorických cicavcov návrhmi o zriadení rezervácie okolo Antarktídy, kam počas roka migrujú, ktorá by slúžila na ich zotavenie a takisto o reguláciu počtu odchytených veľrýb. Na to však musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov.
Japonsko a Nórsko sú krajiny s najväčším dopytom po veľrybom mäse údajne na vedecké účely. Dôvod sa však skrýva v ich dlhovekej tradícii podávania veľrybieho mäsa ako lahôdky v dobre situovaných rodinách, za ktorú sú aj teraz ochotní dobre zaplatiť. viac
Ak ste nenašli odpovede, ktoré hľadáte, napíšte mi na: erika@cestypoaustralii.sk
Kedy sa vydať na cestu?
SA môžeme začleniť do 2 podnebných pásiem:
A. Mierne: so 4 ročnými obdobiami
Pobrežná časť územia SA má teplé letné dni s priemernou teplotou 25-29°C, ktorá v noci zíde na príjemných 20-22°C a miernu zimu (15-18°C) s vytúženým dažďom v júli a auguste.
Avšak 80% krajiny pokrýva púšť a polopúšť, čo spôsobuje, že SA je najsuchším austrálskym štátom.
B. Subtropické: pripadá na vnútrozemie smerom na sever krajiny, kde padne len veľmi málo zrážok počas roka. Letá sú horúce s teplotami okolo 45°C a zimy chladné a suché.
Do Južnej Austrálie (SA) sme sa dostali počas dvoch veľkých ciest. Jedna smerovala z Perth (WA) cez SA, Vic až do Sydney (NSW) a druhou sme preťali hranice SA zhora, smerom z NT. Takže Južnú Austráliu sme precestovali krížom-krážom.
A v oboch prípadoch na konci novembra, kedy bolo cez deň veľmi teplo. Cestou z Perth do Sydney sme sa venovali pobrežnej časti Južnej Austrálie a na okružnej ceste zo Sydney cez Qld a NT sme precestovali stredom SA, ktorý obopína púšť Simpson z jednej strany a Veľká Victoria púšť z druhej strany.
Čo si zobrať so sebou?
Na cestu po pobreží vám postačí pevná obuv a pohodlné športové oblečenie. Ak v lete (október-marec) letné, v zime (jún-september) zimné a v prechodnom oboje.
V lete sú plavky, opaľovací krém 30+, šľapky alebo tenisky, slnečné okuliare a ochrana na hlavu úplnou samozrejmosťou.
Ak pôjdete na Flinders ranč, pribaľte si vysoké turistické topánky.
Nezabudnite si fotoaparát alebo kameru so zásobou bateriek. Ak budete pod stanom, nebude kde nabíjať.
Ak sa rozhodnete zostať v Adelaide: oblečenie športové alebo aj mestské.
Ubytovanie:
Počas celého pobytu v Južnej Austrálii sme boli ubytovaní v hosteli/moteli/caravan parku.
O stanovaní sme v tej dobe neuvažovali.
Doprava:
Mali sme športové auto, ktoré poľahky zvládlo celú cestu z Perth cez SA, Vic až do Sydney (6000 km)
Orientačný Denný Rozpočet na Osobu:
Nasledujúci rozpočet je skutočne len orientačný, záleží na osobných potrebách cestujúcich; výhodou je cestovanie v skupinke 2-6, podľa veľkosti auta, ak sa rozhodnete pre auto.
Strava: priemerne $25-30/deň
Najmä preto, že dosť veľa chodíte, ak si skutočne chcete vychutnať krásu pobreží.
Benzín:
Jedna z najväčších položiek, kedy nemáte moc na výber je benzín. Jeho cena samozrejme stále fluktuje. Vo väčších mestách ako Adelaide a Port Augusta sa cena pohybuje okolo $1.40/l a viac. V menších mestečkách očakávajte viac, ale nie výrazne.
Prehľad cien za ubytovanie/noc/pre 2 osoby na rôznych miestach SA:
Port Lincoln Accomodation
Port Augusta: Shoreline Caravan Park
Adelaide:
a) Brownhill Creek Tourist Park
b) Adelaide Beachfront Tourist Park
c) Adelaide Caravan Park
Mount Gambier:
a) Blue Lake Holiday Park
Wilpena:
a) Wilpena Pound Resort
b) Hawker
Coober Pedy:
a) Backpackers Underground Accommodation
b)Desert Cave Hotel
c) Anne's Dugout Bed 'n' Breakfast
V stánkoch na pumpách v malých mestečkách a v informačných centrách vám poskytnú bezplatný katalóg ubytovania pre austrálsky štát, v ktorom práve cestujete. V tomto prípade: South Australia - accomodation guide
Adelaide:
Okolo mesta autobusom zadarmo:
Bee Line (#99B): odchádza z Victoria Square (námestia) a smeruje cez ulicu King William na North Terrace, potom popri vlakovej stanici dole na koniec ulice Hindley a naspäť na Victoria Square tou istou trasou.
Adelaide ZOO
Nezabudnite sa ísť najesť na ulici Gouger, ktorá je preslávená reštikami a kaviarňami, ponúkajúcimi celosvetové špeciality.
Nedávno zrenovované South Australian Museum (vstup zadarmo), ktorého súčasťou je Australian Aboriginal Cultures Gallery, vystavuje viac ako 3000 aboriginálskych umeleckých predmetov.
Na východe Adelaide je botanická záhrada a hneď vedľa je vybudované National Wine Centre of Australia: Centrum ponúka nielen ochutnávky vína, ale aj štúdium, semináre, prehliadky a informácie o vinárskych regiónoch v Austrálii.
V Tandanya, Aboriginálskom kultúrnom inštitúte ukazujú denne umenie hry na didgeridoo.
Barossa Valley: vinárske výlety
Coonawarra: ochutnávky
Naracoorte Caves NP
Coober Pedy: Banícke múzeum opálu
Flinders Ranges NP
Murray River NP je rozdelený na viac parkov
Prípad Maxa Stuarta:
Tesne pred Vianocami 1958 v malom mestečku Ceduna polícia zadržala 27-ročného aboriginálskeho Maxa Stuarta.
Bol obžalovaný zo znásilnenia a vraždy 9-ročného bieleho dievčatka Mary Hattam. Po dlhom výsluchu sa priznal a podpísal si ortieľ smrti. Prípad uzavretý, by sa zdalo. Nie?
Nie celkom...Max v ten deň robil v stánku na pobreží, kde sa konal festival. V čase vraždy jeho prítomnosť v stánku potvrdili ďalší ľudia, ale ich svedectvo sa nedostalo pred súd...
Max hovoril rečou Arandu a po anglicky dobre nevedel. Avšak priznanie, ktoré údajne sám vyslovil, spôsobom vyjadrovania prislúchalo osobe, ktorá anglický jazyk ovládala veľmi dobre...
Maxa v apríli 1959 odsúdili na smrť obesením len na základe jeho priznania...pričom sa odvolal, že ho polícia k nemu násilím donútila...ale komu uverili?...
Prípad pridelili adelaidskému mladému právnikovi Davidovi O'Sullivanovi, aby Maxa zastupoval. Davidovi netrvalo dlho, aby zistil, že polícia to na Maxa nahrala a odvolal sa až na najvyšší súd, ktorý v tom čase v Austrálii ešte nebol. Prípad sa dostal až do Londýna, lebo Austrália bola bývalou anglickou kolóniou.
Do veci sa zapojil aj mladý Rupert Murdoch, ktorý sa snažil spropagovať svoje noviny Adelaide News a uverejnil prípad, čo vyvolal ohromný ohlas verejnosti...Maxa nakoniec najvyšší súd odsúdil k doživotnému väzeniu.
Krátko na to bol trest smrti v Austrálii zrušený. Maxov prípad priniesol celú radu súdnických a právnych reforiem a zároveň pre Aboriginálcov konečne znamenal začiatok odškodňovania za činy, ktoré im bieli prisťahovalci príchodom do krajiny napáchali.
Aboriginálcov vyhlásili za plnoprávnych občanov Austrálie až v roku 1967, takže Max, v čase vyšetrovania, bol odsúdený zákonmi krajiny, ktorej ani nebol občanom.
Či spáchal čin, za ktorý ho odsúdili, zostane zrejme navždy záhadou, lebo akýkoľvek dôkaz bol zničený v čase, keď prebýval vo väzení, odkiaľ ho úplne prepustili až v 1984.
Dnes Max riadi Centrálnu územnú správu Alice Springs, ale vo svojom kmeni má oveľa dôležitejšie miesto. Jeho rodinní predkovia mu zanechali tajomstvá, zapísané do pôdy, na ktorej jeho kmeň žije.
V roku 2001 usporiadal festival, na ktorom boli predstavené tance a piesne, čo dovtedy videli antropológovia len pri tvorbe záznamov na začiatku storočia. Max nahral veľa piesní, aby sa krehké dedičstvo aboriginálskej kultúry a krajiny úplne nevytratilo. späť
Príbeh Maxa Stuarta vyšiel knižne a bol aj sfilmovaný pod názvom:
Black And White